Dnes pôsobí Hnilčík ako kilometre sa ťahajúca dedina, kde väčšina domov má svoje súkromie výrazne väčšie ako kdekoľvek inde. Hnilčík je určite jedna z najdlhších a najrozťahanejších dedín na Slovensku.
Je tu nikým a ničím nerušený pokoj. Snáď preto si mnohí drevenice či „murovanice“ odkúpili na rekreačné účely. Približne 540 obyvateľov s trvalým pobytom tu žije hlavne v rodinných domoch, ale v súčasnosti sú tu i tri obcou vystavané bytovky, ktoré boli dokončené priebežne v roku 2000.
Zaujímavý je i výškový rozdiel medzi koncovými časťami, ktorý je až 250 m. Domy z každej strany obkolesujú hory s prevažne ihličnatými lesmi, ktoré dosahujú i vyše 1000 m n/m.
Letné mesiace ponúkajú horské prechádzky, nostalgické spomienky pri zbere lesných plodín, kedy čučoriedky chutia ako čučoriedky, maliny ako maliny a huby voňajú ako huby. To všetko v supermarketoch máme, ale chýba tomu vôňa a chuť.
Obec Hnilčík už vyše 50 rokov žije aj v spojitosti so zimnými športmi, resp. lyžovaním. Na svahu Mraznica vznikol lyžiarsky vlek, ktorý od roku 1970 rekonštruovala a dostavala miestna TJ Baník Hnilčík. Koncom 70-tych rokov min. storočia sa ukončila montáž zariadenia lyžiarskeho vleku typu Tatrapoma. Útlm nastal, keď TJ nemala prostriedky na modernizáciu - zasnežovanie a úpravu tratí. Dnes našťastie pozorujeme výraznú snahu o vrátenie “zašlej slávy“ tomuto lyžiarskemu stredisku.
Každá obec má svoju históriu. Dnešná obec Hnilčík vznikla ako zoskupenie viacerých osád. Osada Jerohuta (dolný Hnilčík), Roztoky, Domky, Bindt a k tomu sa pridala osada Hnilčík (horný), ktorý zase tvoria usadlosti Zimná dolina, Furmanec, Cechy, Štolvek. Zameranie ľudí, ktorí tieto osady obývali bolo baníctvo, drevorubačstvo, uhliarstvo, pastierstvo a mlynárstvo. Hnilčíkom v minulosti viedli obchodné cesty z Gemera cez Spišskú Novú Ves do Levoče a do Poľska. Čo sa týka prvých písomných zmienok, ide o roky 1290, neskôr 1315, 1328.
Začiatok dejín tunajšieho baníctva spadá do obdobia raného stredoveku. Najstarobylejším hnilčíckym centrom dobývania rúd boli Roztoky a Bindt. Dnes toto obdobie pripomínajú zachované obytné drevené domy (viacbytovky), banská budova s klopačkou, niekoľko štôlní, pozostatky banskej železničky Roztoky - Markušovce, torzo pražiacej pece v Bindte. Baníctvo na Hnilčíku sa zameriavalo na dobývanie železných a medených rúd.
Kedysi baníctvom sa zaoberajúce obyvateľstvo tu buď dožíva alebo si hľadá prácu v 15 km vzdialenom meste Spišská Nová Ves.
Bolo by skvelé, keby si takéto dedinky ako je Hnilčík uchovali určitú „zaostalosť“ alebo radšej to nazvime rázovitosť, aby tak pre každého návštevníka boli oázou pokoja a návratom k tomu dobrému, čo dedičstvo našich predkov poskytuje.